BLAHOSLAVENÍ TICHÍ

            Svätý Ján z Kríža, karmelitán, ktorý bol svojimi spolubratmi nepochopený a uväznený, denne týraný, ponižovaný a bitý, učil láske a odpúšťaniu práve v týchto ťažkých momentoch svojho života. Mal tak páchnucu zahnisanú nohu, že ho nakoniec nechcel nik ošetrovať. Keď zomrel, zápach zmizol a jeho telo vydávalo príjemnú vôňu. Až vtedy jeho spolubratia pochopili, že predsa mal pravdu a tým, že dal príklad lásky a pokory, začala sa duchovná obnova i tohto rehoľného spoločenstva.
            Ježiš hovorí: „Blahoslavení tichí...“ Tichí v trpezlivosti. Tí, ktorí vedia čakať s dôverou. Vedia i v temnote noci veriť tomu, čo uzreli vo svetle. Pokorný a tichý človek ráta s Bohom a jeho posledným slovom.
            S úctou hľadíme na svätosť Božieho služobníka, akým bol sv. Ján z Kríža. Šiel cestou Krista, ktorý na urážky a fyzické násilie odpovedal dôverou a poslušnosťou svojmu Otcovi, aby sa splnila Jeho vôľa. Aj v našom živote sú momenty, kedy sme bezmocní a nepomôže vysvetliť, objasniť, kedy sa na človeku doslova ide vybúriť ľudská zloba a nenávisť. Keď nás nik nepočuje a nechápe. Keď naše rany zapáchajú a každý sa ich štíti. Nech nám je príklad tohto veľkého svätca povzbudením a nádejou, že Boh dá nesmierne požehnanie skrze tých, ktorí v tichosti a vo viere prechádzajú cestou kríža.

„Koľkí z nás túžia po svätosti! A keď to Boh začne uskutočňovať, bránime sa jeho nástrojom.“

                                                                                                                      Sv. Ján z Kríža